Dvojtýždňová cesta po dvoch krajinách juhovýchodnej Ázie začala príletom do Kuala Lumpur. Bola to vlastne náhoda, ktorá ma
tam priviedla. Pôvodný plán bol totiž letieť priamo na Nový Zéland za bráchom a precestovať a prevandrovať tam, čo sa dá.
Priamy let do Aucklandu však nebol, takže som zvažoval dvojtýždňový "výsadok" v Malajzii a Singapure a až potom cesta na Zéland.
Nakoniec sa to ukázalo ako fantastická cesta, ktorou som spoznal dve zaujímavé krajiny v rovníkovej oblasti.
Začiatok v meste obrov - Kuala Lumpur
Putovanie začalo príletom na letisko vzdialené asi 60 km od hlavného mesta Malajzie - Kuala Lumpur. Veľmi pekné, moderné letisko
s výhľadom na krajinu plnú vegetácie, som opustil po počiatočnom spamätaní sa z príchodu do úplne iného sveta. Môj plán bol
spamätať sa z tepelného šoku, ktorý ma čakal po vystúpení z klimatizovanej letiskovej haly, navštíviť hlavné mesto a urobiť
presný plán cesty pre najblizšie dni.
Prvý deň trávim teda v K.L. Som ubytovaný v lacnom hosteli v čínskej štvrti blízko autobusovej stanice
Puduraya. Pozorujem domorodcov a život v uliciach, stravujem sa, túlam sa po meste a zisťujem možnosti, ako a kam ďalej.
Rozhodol som sa pre džungľovú turistiku v Cameron Highlands - horská oblasť asi 3 hodiny autobusom od K.L. Bližšiemu opisu
hlavného mesta sa vrátim na konci.
Prvé kroky v džungli - Cameron Highlands
Dedinka Tanah Rata leží vo výške 1300m a je obklopená džungľou a čajovníkovými plantážami. Je to veľmi populárna turistická
oblasť. Sú tam hostely, reštaurácie a obchodíky, ale hlavne to najdôležitejšie - vyznačené turistické chodníky v džungli.
Chodníky sú nenáročné a pokiaľ si nevyberiete tie strmšie, tak aj dosť preľudnené, ale je to veľmi pekné miesto pre začiatočníka
v džungľovej turistike.
Mne sa tam podarilo dobre sa zabaviť aj po stránke spoločenskej. Boli sme na spoločnej večeri(a potom
aj na nejakom tom pivku :-) s piatimi mladými cestovateľmi - škótkou, anglickým párom, američanom a novozélanďanom. Mal som
šťastie v nešťastí, že v partii ľudí, ktorí mleli po anglicky a navyše každý iným prízvukom, bola škótka Alison, ktorá sa naučila
perfektne česky počas jej 2-ročného vyučovania angličtiny v Čechách.
Ale poďme k turistike. Za tie 3 dni, čo som tam strávil, som spravil 2 celodenné túry. Prvú túru som zvolil ľahšiu a vychutnával
som si atmosféru hustého lesa plného veľkých stromov a zvláštnych rastlín. Zazrel som aj pekného červeného papagája, ktorý ale
nepočkal, kým ho odfotím. Po ceste som vstúpil aj do budhistického chrámu, a keďže v ňom nikto nebol, nemal som zábrany tam
fotiť, čo sa mi zachcelo. Na konci treku som išiel po asfaltke a mal som tak možnosť nafotiť nádherné rozľahlé čajovníkové polia,
ktoré som videl po ceste z autobusu.
Druhá túra bola trochu iná. Cieľom bol najvyšší kopec v tejto oblasti, ktorého cesta bola najstrmšia,
a dalo sa teda čakať, že tam bude menej ľudí. Bolo tomu tak. Až na vrchu samotného kopca som zbadal turistku, ktorá
tam išla z opačnej strany. Hoci džungľa bola taká istá ako na predošlej túre, bola to úplne iná atmosféra, keďže tam nikoho
nebolo. Aj chodník tam bol viac zarastený, keďže tam chodilo málo ľudí. Jediný šok som tam zažil, keď sa predo mnou zjavil
asi metrový červený had. Bol to zrejme nejaký druh jedovatého koralovca, mal červenú farbu so žltými priečnymi pruhmi.
Našťastie bol tento had úplný flegmoš, tak som ho len preložil palicou z chodníka a išiel ďalej. Na záver túry som ešte
navštívil včeliu a motýliu farmu a doprial si čerstvých jahôd.
Exotické jedlá na ostrove Penang
Ďalšou mojou zastávkou bol ostrov Penang na severe západného pobrežia, mesto Georgetown. Bola to dobrá zmena prísť zasa z hôr
do mesta. Mesto je turisticky veľmi atraktívne, pretože je bohaté na históriu a je tam aj rušný nočný život.
Mojim prvým cieľom bol Kek Lok Si, najväčší budhistický chrám v krajine. V najvyššej časti tohto
terasovitého areálu je námestie s veľkou bielou sochou Kuan Yin, bohyňou Milosrdenstva. Je to naozaj nádherné a
zaujímavé je aj to, že sa tam ako cudzinec môžete voľne pohybovať v posvätných miestnostiach počas náboženských obradov.
Ďalšie miesto, kam som zamieril bol Penang Hill, kopec neďaleko mesta. Hore sa dalo ísť pešo po ceste,
čo mi okoloidúci neodporúčali alebo lanovkou cez les. Cesta hore trvala dosť dlho, bola ale zaujímavá. Videl som tam opice
preskakujúce v konároch a bol tam tiež dobrý výhľad na mesto. Hore na kopci bola botanická záhrada, z ktorej sme ale moc
nevideli, lebo začalo pršať a potom sa už začalo aj stmievať.
Čo sa týka nočného života, tak bolo veľmi dobré. V meste som stretol Alison aj amíka, a opäť sme si
dopriali pivko na schladenie. Večer sme sa túlali po meste, ochutnávali všetko, čo nám zavoňalo. Pritom sme pozorovali ľudí
ako sa bavia. Malajci sú veľmi spoločenskí, po večeroch sa stretávajú v meste, hodujú, nakupujú, alebo sedia v reštauráciach.
Sú veľmi priateľskí, občas vás zastavia, porozprávajú sa s vami. Celkovo som sa v tomto meste zdržal asi 4 dni, čo bolo o
deň viac ako som chcel, pretože práve začínal Čínsky Nový rok a lístky na dopravu boli pár dní dopredu vypredané. Do
niektorých miest sa vôbec nedalo v najbližších dňoch dostať. Rozhodol som sa, že namiesto na sever sa poberiem naspäť na juh,
a pomaly sa presuniem do Singapuru. Najbližšou zastávkou bolo mesto Melaka.
Bohatá história južnej Melaky
V 15. storočí bola Melaka najvýznamnejšie obchodné centrum juhovýchodnej Ázie. Je tam veľa historických pozoruhodností
napr. zvyšky pevnosti Fort St. John na kopci s dobrým výhľadom na mesto, drevenná portugalská loď, námornícke a
letecké múzeum. Za pozornosť stojí aj historická ulička s čínskymi a indickými chrámami a starobylými domami.
Ja som okrem tohoto zavítal aj na miestnu krokodíliu farmu a takisto do ZOO.
Nočný život bol podobný ako v Penangu. Veľa stánkov plných rozváňajúceho jedla, trhy s rôznym tovarom,
reštaurácie plné ľudí. Rozprával som sa s jedným mladým hotelovým pomocníkom, synovcom majiteľa hotela. Chalan študuje
počítače, a rád by sa tiež niekam pozrel do sveta. Vravel, že sa mu páči jar, hoci ju videl len v telke - ako všetko rozkvitá a
prebúdza sa po zime. Doma v krajine večného leta sa mu to ale nikdy nepodarí. Po dvoch dňoch som sa pobral ďalej na juh, do
Singapuru.
Pár dní v Singapure
Singapur bol z trochu iného cesta. Štát, kedysi patriaci pod Malajziu, sa rozkladá na malom ostrove kúsok južne od
Malajského poloostrova. Je to ekonomicky najsilnejší štát v regióne a takisto jedna z najsilnejších ekonomík na svete,
kupodivu, vzhľadom ku svojej veľkosti. Zloženie obyvateľstva je také isté ako v Malajzii. A takisto ako v Malajzii, aj tu sú
na zárobkoch ľudia z chudobnejších krajín, najmä z Indonézie.
Architektúra Singapuru nie je žiadny zázrak. História minimálna, mesto je plné vysokých moderných
budov, ktoré sú však postavené účelovo, bez nejakých výrazných dominánt a vkusu. Obyvatelia sú bohatí a zhýčkaní luxusom.
Automobilky sa ukážkovo predbiehajú v boji o bohatého zákazníka, hoci ľudia tu toho moc na tých pár desiatkach kilometrov nemôžu
najazdiť. Jedna z vecí, ktorá ma pobavila, bola, že ľudia tu stoja pred veľkými obchodnými domami s nákupmi v rade na
taxíky :-)
Čo sa týka nakupovania lacnej elektroniky, nie je to také jednoduché, ako sa nezainteresovanému môže
zdať. Cenovky v obchodoch príliš neuznávajú a ak tam náhodou sú, tak sú ceny poriadne na "úrovni". Treba vedieť popredu presnú
cenu tovaru, za akú sa to dá kúpiť lacno niekde vonku alebo cez internet, a podľa toho si stanoviť svoju. Takisto si treba ešte
dávať pozor na obchodnícke finty, ktoré tu ľudia majú po dennodenných skúsenostiach už v krvi. Nepoznajú ani zvyk civilizovaných
krajín, že keď si u nich kúpite nejaký drahší výrobok, tak vám dajú drobnosť zdarma, alebo so zľavou. Pokojne vás bez zábran
ošklbú na doplnkoch, pokiaľ to ide. Okrem stresujúcich nákupov som ešte stihol navštíviť zábavný ostrov Sentosa Island,
ktorý sa aj napriek trochu gýčovitému štýlu oplatí vidieť. Úžasný bol podzemný komplex veľkých morských akvárií, a škoda,
že som už nestihol predstavenie delfínov v bazéne. Po štyroch dňoch v Singapure sa môj pobyt na tomto kontinente blížil ku koncu.
Presunul som sa znova do K.L.
Rozlúčenie opäť v K.L.
Tentokrát som mal čas sa venovať tomuto mestu lepšie a poriadne si ho obzrieť. Bohatý spoločenský nočný
život Malajcov som už opisoval, teraz napíšem niečo o pouličnom stánkovom predaji.
Dá sa tu zohnať kadečo za kadejakú cenu.
Lacné odevy, elektronika a takisto lacné CD-čka a DVD-čka. Na to posledné sú tamojší
ľudia fakt experti. Nebolo problém zohnať akýkoľvek žáner alebo najnovšie tituly. V normálnej hudobnej predajni som
ale videl dva typy CD-čok, jedni za klasickú "trhovú" cenu a druhé za normálnu cenu ako u nás, s nálepkou "Imported from
Sony Music".
Keď som sa predavača spýtal, či tie prvé sú originál, odpovedal: "Master Copy!" :-)) Ktovie, koľko platia tomu Masterovi,
ktorý to všetko stíha vyrábať.
Jeden večer som si vyhradil na nočné fotenie, a vyšiel som si do biznis-centra. Centrum s mrakodrapmi
Petronas Twin Towers sa určite oplatí vidieť, je tam aj krásny park okolo a luxusné obchody a kaviarne. Posledné chvíle
pred odletom som si vychutnával vo vyhliadkovej veži na letisku a neskôr pri návrate zo Zélandu som už len nostalgicky
spomínal na tieto dva týždne pohody a ľutoval, že som sa tam už nemohol pozrieť kvôli SARSovej pliage.
